Vitaj doma pán tréner!

Prinášame Vám rozhovor s trénerom Ivanom Šušanským, novým trénerom mládeže.

Trnavské prostredie je pre Teba dobre známe, ako si spomínaš na roky pôsobenia na trnavskej Slávii?

Trnavské prostredie bolo pre mňa už od prvého momentu veľmi priateľské a cítil som sa v priestoroch klubu, či už počas tréningov alebo priamo cez zápasy na palubovke, veľmi komfortne a dobre. Rád reprezentujem farby trnavskej basketbalovej Slávie a keď mi prišla možnosť po štúdiu pôsobiť tu ako tréner a vplývať na mladé basketbalové generácie, bol som veľmi šťastný a som rád, že v Trnave môžem aj naďalej ostať.

Si vyštudovaný basketbalový tréner, bolo to náročné obdobie počas štúdia?

Dovolím si tvrdiť, že náročnosť študijného odporu či študijného programu nemožno označovať za extrémne ťažký, či naopak príliš ľahký. Prístup k štúdiu každého študenta, vrátane mňa samotného k vysokoškolskému štúdiu, považujem za subjektívny. Spomínam si na predmety všeobecného pedagogického základu, či funkčnej anatómie, fyziológie a biomechaniky, ktoré pre nás, označovaných na univerzite „iba behajú a skáču“ boli oveľa viac náročnejšie, ako predmety praktického charakteru pri ktorých sme prípravou na skúšky trávili menej času a boli pre nás atraktívnejšie.

Nová éra života začína, motivácia asi nechýba…

Určite nechýba. Novú etapu začínam spoločne s mojou priateľkou, s ktorou sme sa presťahovali po troch rokoch bývania po internátoch konečne do bytu, kde máme svoje súkromie a môžeme vykročiť vo svojich životoch vpred. Taktiež sa po piatich rokoch študovania a bifľovania teórie a didaktiky športov teším na praktickú aplikáciu vedomostí do tréningového procesu mladých trnavských basketbalistov a verím v pozitívne zdieľanie svojho nadšenia pre basketbal s mladou generáciou.

Budeš mať na „starosti“ U12, U13 a prípravky na základných školách, aké si dávaš prvoradé ciele?

Doposiaľ najúspešnejší tréner národnej basketbalovej ligy, Phil Jackson, zastával myšlienku sústredenia sa viac na cestu k úspechu ako na jej cieľ. Ja osobne jeho myšlienku zdieľam z jednoduchého dôvodu. Cieľom väčšiny mládežníckych basketbalových klubov na Slovensku bez ohľadu na kategóriu a jej špecifiká je prostý – byť úspešný a vyhrávať. Avšak práve tento zaslepený postoj trénerov, často krát podnecovaný krátkodobým úspechom, potláča procesy osvojovania si základných basketbalových zručností v mládežníckych kategóriách potrebných k dlhodobému a úspešnému vývoju hráčov do 16 rokov do pozadia. Práve v tejto skutočnosti vidím najväčší kameň úrazu celej problematiky výchovy mládežníckych hráčov na Slovensku a ktorej sa určite budem chcieť vyhnúť „Posadnutosť víťazstvom je hrou porazených“ – Phil Jackson.

V Trnave úspešne funguje 5 basketbalových prípravok, v ktorých naši tréneri zabezpečujú športovú predprípravu mladých športovcov do súťažných kategórií. Basketbalové prípravky osobne považujem za najdôležitejší štartovací článok dlhého reťazca mládežníckych kategórií, kde výber chlapcov z prípraviek sa z pravidla zlučuje do jednej súťažnej kategórie (U11) a spoločne následne pokračujú športovou výchovou a prípravou ďalej. Nanešťastie variabilnosť výberu chlapcov z nášho basketbalového klubu pripravovaných tréningovou rôznorodosťou trénerov v basketbalových prípravkách sa potom stretáva s rozdielnou pripravenosťou chlapcov v jednotlivých zložkách športovej prípravy. Osobne rešpektujem každého jedného trénera a jeho preferované prostriedky v tréningovom procese, práve z tohto dôvodu ani nemienim a nechcem zasahovať do vedenia tréningových jednotiek. Čo ale považujem za podstatné a dôležité, je práve zjednotenie obsahov a špecifických cieľov jednotlivých zložiek tréningovej prípravy do jedného spoločného pre všetky naše basketbalové prípravky. Práve preto mojím najzásadnejším a najprvoradejším krokom bude napísanie basketbalových štandardov v podobe metodickej príručky vo všetkých štyroch zložkách športovej prípravy (kondičná, technická, taktická a teoretická), ktoré by mali chlapci v našich basketbalových prípravkách pri postupe do už spomínanej súťažnej kategórie (U11) spĺňať. Samozrejme za neoddeliteľnú súčasť mojej práce, ktorú budem vykonávať pri basketbalových prípravkách, považujem aj „návštevy“ na tréningoch a dohliadanie na správnu realizáciu tréningových jednotiek vychádzajúcich z metodických cieľov prípravy.

Do blížiaceho sa nového hráčskeho obdobia 2019/2020 budeme zastávať, spolu s mojím asistentom trénera Petrom Rantúchom, úlohu vedenia veľmi šikovného ročníku chlapcov (2008 a mladší). Na túto cestu novou sezónou sa tešíme, avšak uvedomujeme si aj zodpovednosť, ktorá nás čaká. Súťažná kategória U11 a U12 je vždy veľmi špecifická a náročná ako aj pre nás trénerov, tak aj pre samotných hráčov. Čaká nás veľa basketbalovej, ale aj mentálnej práce s chlapcami. Najťažšou, avšak prvoradou cestou pre nás trénerov bude smerovanie mladých basketbalistov k formovaniu osobnosti športovca, ktoré sa spája aj s vytvorením zodpovedného prístupu k pravidelnému tréningovému procesu a k samotným tréningovým jednotkám. Akonáhle sa nám vytvorenie tohto návyku a zodpovednosti u chlapcov podarí, veríme, že poctivou prácou na tréningoch dokážeme vytvoriť čo najlepšie podmienky k učeniu sa basketbalu a všetkého čo je s ním spojené a najväčšou odmenou pre prvú sezónu bude rast herného výkonu chlapcov na zápasoch.

Orgler, Ištok…tešíš sa na spoluprácu s týmito kvalitnými trénermi?

Nakoľko som taktiež bývalý hráč a viem ako to medzi hráčmi funguje, a teraz to aj reálne zažívam z postu trénera, hráči trénerov zaraďujú zväčša do dvoch skupín. Tréner a Pán tréner. Trénerov je veľa a keďže pôsobíme na Slovensku, kde každý vie všetko najlepšie, platí to dvojnásobne. Avšak oslovenie „Pán tréner“ si od hráčov zaslúžia len profesionáli, ktorí svojou prácou, skúsenosťami a prístupom k hráčov odviedli maximum a dosiahli veľké úspechy. Presne k takýmto trénerom sa zaraďujú Pán tréner Orgler a Pán tréner Ištok. A práve pre mňa, čerstvo doštudovaného a začínajúceho trénera je potešením spolupracovať a zbierať cenné skúsenosti práve pri nich.

Veríme, že ťa uvidíme aj v mužskom drese a ešte prevetráš tenisky…

          Nakoľko sa zaraďujem ešte medzi pomerne mladšiu dospelú generáciu, veľmi rád by som popri trénovaní hral aj mužskú súťaž. Budem ale dúfať, že mi to čas popri práci a rodine aj dovolí a ostane mi naň dosť energie.

Ďakujeme za rozhovor.