Muži a ich sezóna 2019/2020

Tréner Rantúch:

Z pohľadu družstva mužov bola táto sezóna kuriózna hneď z niekoľkých dôvodov. Prvý sa objavil už pri prihlásení sa do súťaže. Hoci má pôsobenie seniorského týmu v meste s najtvrdším nárečím dlhú tradíciu, po dlhých sezónach ho dobehol nedostatok mládežníckych kategórií v minulosti. Hráči z generácie zakladajúcej klub postupne ukončili aktívnu činnosť, Pezinčania zakotvili ešte pred minulým ročníkom v Holíči a s Nitrančanmi sa tiež dohodnúť nepodarilo. Letnú prípravu tak absolvovalo päť statočných: Šušanský,  Čapkovič, Labuda, Rusov a Rantuch. Z dôvodu nedostatku hráčov sme odmietli ponuku prvoligovej Považskej Bystrice o prípravné zápasy a našou prvou previerkou sa stalo súťažné stretnutie s Topoľčanmi. V šestici sme dokázali byť takmer počas celého zápasu lepším družstvom, no umne striedajúci súper využil širšiu rotáciu a vzal nám víťazstvo. Nasledovala šnúra prehier s Bánovcami, Holíčom, Ivankou pri Dunaji a Nitrou. Zápasy to boli pomerne vyrovnané, no súperi majúci plejádu hráčov na striedačke boli v konečnom zúčtovaní vždy o krok pred nami. Prvú polovicu súťaže sme ešte ukončili víťazstvami proti Partizánskemu a Dunajskej Strede. Tieto zápasy sa až do prerušenia súťaže stali našimi jedinými výhrami. V tabuľke sme tak obsadili priebežné piate miesto.

Počas sezóny sa družstvo nepodarilo stabilizovať a postupne sa doňho zapojili hráči Vavro, Tkáč, Horvát, Bendík a Vítek. Z mládežníckych kategórii pribudli na niekoľko zápasov Chmelan, Kuchárek, Pavlech, Novák a bratia Veselskí. Paulík a Kollár sa do bojov už nestihli zapojiť. Bendík družstvo opustil po tom, čo na jednom zo stretnutí nezvládol psychicky vypätie. Rantuch, Šušanský a Čapkovič zase chýbali z dôvodov plnenia si trénerských povinností pri mladších kategóriách a pracovnej vyťaženosti. Prakticky všetky zápasy boli negatívne ovplyvnené výrazným obmedzením možností striedania a do budúcna bude nevyhnutné zabezpečiť potrebný počet hráčov tak na tréningoch ako i na zápasoch.

Za najväčšie negatíva sezóny, ktorá sa už s vysokou pravdepodobnosťou nedohrá považujem príliš časté nezvládanie emócii, ktoré prerástlo do prejavov majúcich s basketbalom len pramálo spoločné. V tejto oblasti ešte máme veľa čo zdokonaľovať, aby sme dokázali, že basketbal je skutočne hra inteligentných ľudí.

Pozitívna zase bola snaha nových hráčov, ktorí často aj vo vyššom veku pracovali na odstránení svojich nedostatkov. Najlepším hráčom bol z môjho pohľadu Ivan Šušanský. Svojou hrou dokázal, že na poste stredného rozohrávača patrí k špičke ligy a aj v budúcnosti môže byť oporou týmu.

Na záver by som rád poďakoval všetkým hráčom, že sa nevzdali a dokázali aj v ťažkých chvíľach vzdorovať náročným situáciám.