Prípravka, U12 a U13 očami trénera Šušanského

Spomedzi mnohých novoročných porekadiel existuje jedno menej známe, no však o to príhodnejšie tomuto obdobiu života, a znie: „Čo január zameškal, Február doháňa“ .. na prvý pohľad sa môže zdať, že svoje zhodnotenie roka 2020 začínam písať zcestne, no myslím si, že ak by sme toto porekadlo mierne upravili, všetkým z nás by nabehla myšlienka na veľmi náročný rok 2020 a nádej do lepšieho, slobodnejšieho roka 2021, kde bude každý z nás doháňať niečo svoje zameškané..

Tak ako mnoho iných sfér života, tak ani naše basketbalové dianie nebolo výnimkou. Rok 2020 sa niesol predovšetkým v znamení mnohých obmedzení, ktorým sme museli prispôsobiť tréningový proces a v podstate aj samotné fungovanie klubu. Spomedzi všetkých týchto negatív, sa však objavilo aj mnoho pozitívneho svetla v podobe obrovskej spolupatričnosti v spolupráci klub-tréner-rodičia-hráči.. nie nadarmo sa hovorí „všetko zlé, je na niečo dobré“. Osobne ma najviac teší skutočnosť, že sa v ťažkých chvíľach prejavila obrovská túžba a láska mladých ľudí k športu, a to v podobe prístupu hráčov k trénovaniu. Obrovská flexibilita, náruživosť a pochopenie rodičov v koordinácii tréningových jednotiek a komunikácii s trénermi. A v neposlednom rade by som rád vyzdvihol aj všetkých trénerov, za ich ľudský a profesionálny prístup k deťom vo všetkých kategóriách, a funkcionárov klubu, za ich úsilie pri tvorbe a organizácii podmienok pre zachovanie čo najväčšieho možného fungovania tréningového procesu. Všetkým, vyššie spomenutým členom našej basketbalovej komunity, patrí obrovské poďakovanie.  

Ďalej, ak by som mal svoje myšlienky a hodnotenie konkretizovať, začal by som s najmladšou/nosnou kategóriou všetkých športov a športových klubov, prípravkou. Určite svoje zhodnotenie nebudem realizovať za pomoci časových periodizácií, nakoľko rok bol „turbulentný“ a bolo by to pomerne náročné a zložité. Pojmem svoje hodnotenie mierne všeobecne.. momentálne je ťažké rozprávať a hodnotiť prípravku z pohľadu basketbalového napredovania, keďže od marca 2020 bol tréningový proces dlhú dobu zakázaný, až na pár výnimiek, kedy sa nám podarilo zorganizovať mikroligy či cez leto basketbalový kemp. Dobrou správou pre nás bol obrovský záujem rodičov a hráčov o tieto športové možnosti. Na každej jednej mikrolige sme sa stretávali s perfektnou náladou a športovým duchom. Z môjho pohľadu a momentálneho miesta, by som rád poďakoval rodičom, za ich prístup a komunikáciu počas celého roka. Trénerom za všetok ich čas a entuziazmus, ktorým vypĺňali, spríjemňovali a učili najmladších basketbalistou. Pochvala patrí aj samotným deťom. Každý jeden mladý basketbalista pristupoval k tréningom najlepšie ako vedel. Verím tomu, že situácia sa dá čím skôr do poriadku a budeme môcť opäť začať trénovať a zlepšovať sa. 

Čo sa týka súťažnej kategórie starších mini a mladších žiakov – U12/13, rok 2020 nám nepriniesol bohužiaľ veľa zápasových skúsenosti a možnosti, ktoré práve v tomto roku života mladí hráči najviac potrebujú. Pozitívnou správou však ostáva skutočnosť, že sme nepriaznivé okolnosti minulého roka dokázali využiť v náš prospech. Som veľmi rád, že nám klub dokázal zabezpečiť podmienky na zachovanie tréningového procesu, kedy sme sa na tréningoch stretávali aspoň piati. Podmienky a strávený čas v telocvični sme využili na zdokonaľovanie individuálnej prípravy detí. Z pohľadu správneho basketbalového metodického učenia detí, je kľúčovým determinantom ich športového výkonu individuálna príprava. Či už špecializovaných individuálnych zručností, alebo všeobecných pohybových činností. O toto radostnejšia je skutočnosť, a za toto som na svojich hráčov veľmi hrdý, že pochopili dôležitosť významu týchto športových aspektov. K tréningom pristupovali veľmi zodpovedne, oddane a doslova na sebe dreli. Myslím si, že práve v období, ktoré neprinieslo zo sebou veľký osoh, sme sa zjednotili a dokázali urobiť obrovský basketbalový krok vpred. S určitosťou však môžem povedať, že poľavovať určite nebudeme, práve naopak.. vidím na svojich hráčoch, že majú vysoké ambície a kladieme si vysoké ciele. Za úspechom je však tŕnistá a neľahká cesta s kopou bolesti a odriekania. Hráčov v budúcnosti bude čakať obrovská výzva, v ktorej sa len prejaví a ukáže veľkosť ich osobnosti.. no ak to zvládnu, pocit za dobre odvedenú robotu a výkon bude o to honosnejší a vzácnejší. V neposlednom rade by som rád priestor v tejto kapitole venoval aj môjmu asistentovi trénera – Máriovi Labudovi, a poďakoval mu za jeho čas, prístup a energiu voči deťom. Aj keď miestami na prvý pohľad jeho trénerské vystupovanie pôsobí prísne a nekompromisne, svojími basketbalovými vedomosťami obohatil nejedného hráča. 

Záverečný priestor by som rád prenechal poďakovaniu za prácu vedúcim družstiev. Sebakriticky musím priznať, že miestami komunikácia s nami, trénermi nie je jednoduchá.. no o to viac sme vám vďačný za vašu prácu. 

Prajem všetkým do nového roka len to najlepšie. Veľa osobných a pracovných úspechov a najmä zdravia, ktoré je momentálne viac než potrebné. Teším sa, a dúfam, že to bude už čo najskôr, na spoločné športové podujatia za cieľom fandiť a podporovať najmladších športovcov.

SLÁVIA DO TOHO!