Aj vysoké prehry patria k životu, hlavu hore!

MBK Slávia Trnava : B.S.C. Bratislava – 9:106 (4:54)

(Nagy 3, Čambál 2, Kollár V. 2, Vítek 2, Adamík, Černuška, Čmarada, Hanák, Holobradý, Krajčovič, Kršák, Kollár M.)

MBK Slávia Trnava : MIBA Stupava/Lozorno – 28:9 (9:6)

(Nagy 9, Vítek 6, Čmarada 4, Kršák 4, Kollár V. 4, Adamík 1, Čambál, Černuška, Hanák, Holobradý, Krajčovič, Kollár M.)

tréner Rantúch:

Počas uplynulého víkendu sme s družstvom mladších žiakov odohrali domáci turnaj proti družstvám B.S.C. Bratislava a MIBA Stupava/Lozorno. Z dôvodu obsadenosti haly bol zvolený netradičný čas –  nedeľné poobedie. Zatiaľ, čo s družstvom B.S.C. sa stretávame pomerne často s formujúcou sa basketbalovou akadémiou MI pôsobiacou na Záhorí sme si sily zmerali po prvýkrát.

Zápas proti Bratislavskému celku mal od začiatku jednoznačný priebeh. Stav 36:2 po prvej štvrtine jasne potvrdzoval tak fyzickú a basketbalovú zdatnosť súpera, ako aj našu ustráchanosť. Cez hráčov B.S.C. sme sa dostávali len s veľkými problémami. Nedôrazné plnenie herných činností jednotlivca viedlo k ľahkým košom súpera. V tomto duchu sa niesol prakticky celý zápas. Ešte výraznejšiemu bodovému rozdielu zabránilo skôr stiahnutie obrany súpera na svoju polovicu, než naša zvýšená aktivita. Napriek niekoľkým náznakom zlepšenia sme sa súperovi nedokázali herne priblížiť. Viacero našich chlapcov zostalo deprimovaných a stratili chuť niečo so zápasom urobiť. Svetlou výnimkou bol Andrej Kršák, ktorý napriek mladému veku ukázal bojovnosť, za ktorú si vyslúžil aj uznanie od súperovho trénera. Konečný výsledok zodpovedá dianiu na ihrisku. Je dôležité, aby si chlapci z takýchto zápasov neodnášali pocit beznádeje, ale motiváciu výraznejšie pracovať na odstránení svojich nedostatkov.

Do druhého stretnutia sme nastupovali s odhodlaním byť aktívnejším družstvom. Spočiatku sa zdalo, že tento cieľ budeme bez problémov napĺňať. Individuálne sme dominovali, avšak chlapcov akoby možnosť výhry začarovala. Obraz hry nás mentálne posunul do doby minižiakov, keď sa chceli naši chlapci presadiť výlučne individuálne. Z basketbalu sa stala naháňačka za loptou bez štipky nápadu. Riešenia situácii v útoku sme volili náhodne, nezávisle od diania na palubovke. Do polčasu sme súperove konto zaťažili len 9 bodmi a nebyť obrovskej snahy v obrane, šli by sme na prestávku s mankom. Po výmene strán, však v našej hre nastal obrat. Chlapci prestali s hrou bojovať, ale začali sa ňou baviť. Kolektívnejšie poňatie basketbalu nielen lepšie pôsobilo na pohľad, ale prinieslo aj odmenu vo forme rastúceho náskoku. Postupne sme mohli dať väčší priestor aj menej skúseným hráčom a do hry sa zapojili všetci členovia družstva. Druhý polčas sme vyhrali 19:3 a zaslúžene sme si do tabuľky pripísali plný bodový zisk. K našim oporám patrili predovšetkým Alexander Nagy a Matúš Vítek. Som rád, že sa chlapci z kŕčovitého prejavu dostali a aj sami sebe dokázali, že sú schopní aj v oslabenej zostave vybojovať víťazstvo.