2008 a ich skúsenosti v U15

Trnava : Lozorno BA  82:61

Body: Augustín – 29b., Karell – 17b., Bucalo – 11b., Jursa – 9b., Bažík a Gálik 5b., Vacula 4b., Smutný – 2b.

Trnava : Karlovka BA  30:122

Body: Augustín – 8b., Jursa – 6b., Bucalo a Bažík 5b., Karell – 4b., Gálik – 2b.

Tréner Šušanský:

Vo svojom zápasovom programe pokračovala kategória U15 – Starší žiaci, keď sme na domácej pôde privítali družstvá z Bratislavy. Absolvovali sme dva zaujímavé stretnutia, kedy sme čelili súperom z rozličných výkonnostných úrovní. Tak či onak, v oboch zápasoch sme mali zadefinovaný jasný cieľ a smerovanie. 

Nakoľko sme čelili výpadku hráčov ročníka 2007 /primárna kategória U15/ z rôznych dôvodov, rozhodli sme sa využiť víkendové zápasy za účelom „nasýtenia“ hernej minutáže mladším hráčom. Čo to pre nás znamenalo.. nesledovali sme vôbec priebeh zápasov z pohľadu skóre, ale skôr z pohľadu plnenia individuálnych hráčskych čiastkových cieľov pod zápasovým tlakom. Tieto čiastkové ciele sú časom omnoho viac, ako vyhratý zápas.

Čo považujem za najpodstatnejšie uviesť v mojom komentári, je pochvala smerom ku chlapcom, kedy na konci celého tohto náročného, miestami až „zbesilého“ zápasového víkendu pochopili práve dôležitosť našej nadnesenej víkendovej myšlienke. A práve toto je cesta ich osobnostného športového rozvoja.. kedy sa mladí ľudia učia prijímať svoje chyby na palubovke, spracovať ich a chcieť ich odstrániť za účelom podávania lepšieho športového výkonu.

Práve schopnosť človeka, dokázať sa vyrovnať s nepriazňou, či už psychickou alebo fyzickou, je správna cesta osobnostného sebarozvoja. Často krát práve táto schopnosť či sila je charakteristikou profesionálneho športovca, ktorý nepoukazuje na cudzie chyby a vplyvy, ale snaží sa predovšetkým napraviť a zlepšiť tie svoje. 

A práve mladý zdravý športovec, ktorý toto chápe a má jasné vyššie ambície, nepotrebuje hľadať žiadnu inú vnútornú motiváciu prečo to chcieť robiť inak a hlavne robiť lepšie, či už pre seba alebo zo zodpovednosti pre kolektív.

Som rád, že chlapci mali navyše náročné minúty mimo svojej primárnej hráčskej kategórie. Minimálne im to ponúklo kopec nových skúseností a pohľadov, kadiaľ sa ďalej na tréningoch uberať a zabrať. Bolo pre mňa potešením, kedy som ich videl z telocvične odchádzať s úsmevom na tvári aj napriek nepriaznivému svetelnému skóre, pretože to bol dôkaz pre mňa, že pochopili naše už vyššie popísané ciele a užívali si hru a minúty navyše, i keď to bolo pre nich náročné…