Pre U15 zatiaľ Gold skupina vzdialená

Zhodnotenie trénera Šušanského:

V novom hracom období 2022/2023, sa naše družstvo starších žiakov U15, zapojilo do zápasových bojov o postup do vyššej skupiny „GOLD“. Tieto kvalifikačné zápasy sa niesli v réžii dvoch víkendových turnajov, kde v jednom z nich sme boli aj hosťujúcim organizátorom. Celkovo bolo na programe šesť stretnutí, z ktorých sme obdržali štyri prehry, raz dokázali vybojovať víťazstvo a posledný zápas sme pre vysokú absenciu hráčov a zranení museli zrušiť.

Predtým, ako sa pustím do samotného hodnotenia zápasov a našich výkonov, považujem za dôležité pochváliť chlapcov za ich úsilie, poctivú prácu a energiu, ktorú vložili do tréningov. Tak, ako to býva zvykom u mladých chlapcov, tréningová morálka a celkový tréningový mezocyklus sa nezaobišiel aj bez „ťažších chvíľ“, no všetko sme ustáli a mám pocit, že či už po športovo-výkonnostnej stránke alebo kolektívne-ľudskej stránke sa chlapci opäť o niečo posunuli vyššie. No zároveň musíme aj športovo pristúpiť ku skutočnosti a rešpektovať ju, že slovenskú basketbalovú špičku máme momentálne ešte ďaleko a čaká nás kopec ďalšej tvrdej driny.

Čo sa týka hodnotení samotných zápasov, moja robota v tomto odseku bude uľahčená tým, že všetky naše odohraté stretnutia sa z pohľadu nášho, či už individuálneho alebo kolektívneho výkonu niesli v rovnakej réžii. Do všetkých stretnutí sme vstupovali s vysokým odhodlaním, no bolo dosť na chlapcoch cítiť akoby psychický blok a strach z bremena, ktoré tieto kvalifikačné zápasy prinášajú. Koniec koncov sa však chlapcom čudovať nemôžeme, nakoľko sa so zápasmi takéhoto predsezónneho dôležitého charakteru ešte nestretli. Napriek všetkému, paradoxom ostáva fakt, že prvú polovicu všetkých stretnutí, t.j. samotný začiatok zápasov sme mali z nášho možného herného prejavu výborný. Herný výpadok nám nastal vždy po polčasovej prestávke a trápenie prišlo v druhej polovici hry. 

Stále si myslím, že potenciál tohto družstva ostáva vysoko, no chlapcom vždy prízvukujem, že náš najväčší problém vidím v nedôraznosti základných technických prvkov a ich prevedení. Nemôže sa nám už v kategórii U15 stávať, že dávame nezmyselné a zbrklé prihrávky, ktoré ku všetkému sú aj technicky zle zrealizované, alebo že po spracovaní prihrávky sa nepozrieme na kôš či už vôbec ani nezaujmeme základné trojhrozbové postavenie, aby sme čítali situáciu na palubovke. A to k extrémom ako pozeranie sa na loptu pri driblingu alebo zlému postaveniu v obrane či samotnej realizácii bránenia hráča v hre jeden na jedného alebo v presilových situáciách vyjadrovať ani nejdem.. Všetky tieto chyby považujem akoby za nejakú pomyselnú zatiahnutú ručnú brzdu na aute pri rozbiehaní sa. Ono sa dopredu pohnúť vieme, no nie akoby sme chceli a stojí nás to veľa zmareného a miestami až zbytočného vynaloženého úsilia na veci, ktoré by v tejto kategórii mali byť už zautomatizované. Presne týmto základným herným činnostiam jednotlivca sa venovalo dostatok času už od U10…  

Aj keď ma prehry a neúspech v postupe mrzia, verím tomu, že minimálne chlapci dostali nový impulz v tom, že videli mládežnícke družstvá na Slovensku s profesionálnou tréningovou morálkou a basketbal na úrovni, ktorý takýto prístup prináša. Sezóna je stále predo dvermi a nás čakajú ďalšie zápasy, v ktorých sa chcem najmä sústrediť na odstraňovanie vyššie popísaných základných chýb a zdokonaľovať už herné kombinácie a systémy, ktoré už do U15 basketbalu patria.

V závere chcem poďakovať súperom za možnosť kvalitných zápasov, organizátorom za sprostredkovanie samotných zápasov a všetkým ľuďom okolo trnavského mládežníckeho basketbalu, ktorí vynakladajú maximálne úsilie a svoj voľný čas okolo interních organizačných záležitostí ktoré zápasy prinášajú.