Predĺžený októbrový víkend v Pardubiciach hostil prvý tohto sezónny turnaj CEYBL kategórie U15-Starší žiaci. S turnajom takýchto stredoeurópskych rozmerov sa chlapci stretli prvý krát a bolo to pre nich náročné zo všetkých aspektov športového turnaja. Dlhá cesta, cudzia palubovka a mesto na tri dni, družstvá z rôznych krajín s rôznymi hernými prejavmi a výstupmi a to najnáročnejšie, päť ťažkých fyzických stretnutí za tri dni.

Do turnaja vstupovalo naše družstvo pokorne a takpovediac „v realite so svetom“ – nemali sme vysoké očakávania a na chlapcov sme nekládli tlak v zmysle nutnosti výhier, skôr nám šlo o skúsenosti z medzinárodného fóra a aby chlapci okúsili iný, ako len slovenský basketbal. Myslím si, že tieto ciele nám turnaj v Pardubiciach viac ako splnil. Zápasy s družstvami Poľska, Česka, Nemecka ale aj okrem nás ďalšieho slovenského tímu ukázali, kde máme vysoké rezervy a kde dokáže basketbalová úroveň a úroveň športovej pripravenosti, tvrdými a poctivými prístupmi, byť už v pätnástich rokoch. Inak povedané, chlapci by neuverili, keby na vlastné oči nevideli a na vlastnej koži nepocítili..

Čo sa týka samotného hodnotenia zápasov, kľudne ich môžem zhodnotiť na jedno kopyto. Katastrofálne sme v zápasoch pohoreli najmä v obrannej časti hry, kedy sme miestami pôsobili ako živé kužele súperom. Každí jeden súper na turnaji mal skoro až perfektne zvládnuté útočné herné činnosti jednotlivca, ktorými sa v hre jeden proti jednému dokázali prebíjať a presádzať cez našich chlapcov. Dôkazom bolo vždy aj vysoké skóre, ktoré nám súperi nadelili. Ďalším faktom ostáva fyzická úroveň a pripravenosť hráčov. Boli sme pomalí počas zápasov, ťažko sme sa držali s tempom hry a skôr sme sa prispôsobovali tomu, čo súper diktoval. Celkovo po pohybovej a fyzickej úrovni sme boli za súpermi minimálne o tri triedy… Azda jediné čo dokážem vyzdvihnúť a brať pozitívne z pohľadu taktického hodnotenia je to, že v posledných zápasoch turnaja sme už pochopili správny pohyb po ihrisku a dokázali ho robiť. Robiť pod dravým tlakom obrany súpera. Tým sme zminimalizovali chyby v útoku a dokázali sa lepšie presadiť.

Všeobecne si ešte s chlapcami potrebujeme povedať veľa vecí za zatvorenými dverami a spoločne zhodnotiť a vyjasniť si ciele. Či už krátkodobé alebo dlhodobé a podľa toho nastaviť reálie tímu. Tak či onak, verím, že si chlapci z turnaja odniesli veľa skúseností a je už iba na nich ako ich zúžitkujú. Ako ďalej pristúpia k tréningovému procesu v otázke zlepšovania a odstraňovania našich chýb a nedostatkov a ako budeme spoločne pracovať na individuálnom či kolektívnom rozvoji hráčov a družstva.

V závere by som chcel poďakovať súperom za kvalitné zápasy. Hosťujúcemu basketbalovému klubu Pardubíc za skvele zvládnutú organizáciu a servis počas celého turnaja. V neposlednom rade všetkým rodičom, ktorí boli zaangažovaní v organizačných záležitostiach nášho družstva. No od srdca patri úprimne poďakovanie rodičom, ktorí s nami boli v Pardubiciach a pomáhali pri staraní sa o deti a počas zápasov vytvárali zdravú športovú atmosféru.