MBK AŠK Slávia Trnava nie je iba basketbalový klub dospelých hráčov, ale zahŕňa aj prácu s mladými talentami. Výchova novej generácie je pre klub prioritou číslo 1. Zachytiť potenciál už v mladom veku s cieľom naplno ho rozvíjať je v klube poslaním. Na tému mládežníckeho basketbalu sme sa porozprávali s predsedom klubu Jurajom Liptákom.

Máme za sebou sezónu 2022/2023. Na úvod Vás poprosím o jej zhrnutie z Vášho pohľadu.

Bol to v podstate ročník po Covide, kedy sme sa snažili stabilizovať mládežnícku základňu, hlavne prípravky na základných školách. Trénerské zastúpenie sa tiež za ostatné 2-3 roky pomenilo v niektorých kategóriách. Nedosiahli sme síce v mládežníckych kategóriách nejaký výraznejší výsledkový úspech, ale určitý posun som tam videl. Kategória U14 postúpila na Majstrovstvá Slovenska, kde zbierala hlavne skúsenosti. Tu ale treba pripomenúť, že kategória U14 bola na západnom Slovensku slabo zastúpená a aj preto sa nám podarilo postúpiť medzi 8 najlepších celkov SR. Určite máme v mládeži pár talentov, s ktorými do budúcna môže rátať aj mládežnícka reprezentácia SR, chlapci ale musia oveľa viac makať na tréningoch a obetovať basketbalu trocha viac.

Čím si klub prešiel od svojho reštartu v roku 2014?

Vrátim sa trochu do minulosti, kedy si pamätníci určite pamätajú úspechy mužského tímu v roku 2010, kedy družstvo vyhralo prvú ligu a malo možnosť účinkovať v slovenskej najvyššej súťaži. Ale rozpočet v tom období nedovoľoval účasť. Aj touto cestou sa chcem poďakovať nášmu dlhoročnému sponzorovi p. Majerskému (česť jeho pamiatke, opustil nás v roku 2022), ktorý umožnil mnohým basketbalistom, ale aj trénerom napredovať v trnavskom tíme v rokoch 2003 až 2013. V tomto období sme vychovali mnohých hráčov, ktorí sa presadili aj v zahraničí alebo v slovenskej extralige.

Späť k pôvodnej otázke…keď začínate od nuly budovať mládežnícku základňu, vždy urobíte aj veľa chýb, ale z chýb sa človek učí a to nás posúva dopredu. V súčasnosti sme stabilizovaný klub, nielen čo sa týka počtu chlapcov, ale aj finančne. Tu treba povedať, že nám chýba jeden hlavný väčší sponzor, aby sme mohli pomýšľať aj na vyššie méty a zapracovať na 1-2 profesionálnych tréneroch, ktorí sa budú venovať iba basketbalu. V súčasnosti všetci tréneri u nás trénujú popri zamestnaní.
Budovanie klubu od roku 2014 si vyžadovalo veľa obety od rodičov, ktorí v tom čase pomohli postaviť chlapčenský basketbal na nohy, nemôžem nespomenúť Mária Bruckamyera, Borisa Karella, manželov Kucharekovcov, Martina Bachoríka a mnohých ďalších…

Aké kompromisy ste museli prijať v klube?

Sme občianske združenie, kedy všetci členovia OZ svoju „nadprácu“ robia zadarmo a sú to dobrovoľníci. Ale to neznamená, že pri našom rozhodovaní o smerovaní klubu nemáme iné názorové priority, vždy ale musí vzniknúť určitý kompromis.
Povedzme si ale otvorene, najťažšie je pracovať s rodičmi detí, nie s deťmi samotnými. Bohužiaľ, presviedčať musíte rodičov, že klub nie je krúžok a účasť na tréningoch je povinná a že zápasy sú odmenou pre chlapca. Je to náročný proces, ktorý občas rodičia nevedia pochopiť a preto sa s niektorými deťmi musíme rozlúčiť pre ich neúčasť na tréningovom procese.

Aké sú ciele klubu na najbližšie roky?

Tak ako aj iné športové kluby, aj my chceme pracovať na prípravkách a dotiahnuť k basketbalu čo najviac detí vo veku 6-7-8 rokov a následne ich začleniť do najnižšej hracej kategórie U11. Ako predpríprava na to slúži prípravka, ktorú máme na 2 základných školách (ZŠ Vančurova a ZŠ Kubinu) a počas roka raz za mesiac deti absolvujú tzv. mikroligu, kde si z chuti zahrajú a ukážu čo sa naučili počas prípravky. Je to každomesačná veľmi pekná akcia pre týchto najmladších basketbalistov. Prierez mládežníckych kategórií je dobre zastúpení od U11 až po U17, mužov nevynímajúc. Reálny cieľ je do 3-4 rokov začleniť súčasných kadetov do mužskej kategórie a hrať prvú slovenskú ligu. Ak by financie dovolili, tak mať v klube minimálne jedného profi trénera, úspech by boli dvaja.

Nastanú vo vedení klubu alebo v realizačnom tíme nejaké zmeny?

Nepredpokladám, že v najbližšom ročníku 2023/2024 by mal nastať nejaký pohyb v realizačnom, resp. trénerskom zložení. Sme ale otvorení novým nádejným trénerom, ktorí by mali možnosť sa realizovať v našom klube.

Ako je na tom aktuálny káder A-tímu? Viete nám priblížiť zmeny? Je na pláne ešte doplnenie kádra?

Ak považujeme A-tím mužov, tak súčasní muži odohrajú v sezóne 2023/2024 tretiu najvyššiu súťaž mužov. Ako som už spomenul, do 3-4 rokov by sme chceli vrátiť prvú ligu do Trnavy a hrať túto súťaž s vlastnými odchovancami doplnenými skúsenejšími hráčmi z Trnavy a okolia.

Je v súčasnosti v našej mládeži nejaký talent, ktorý by Trnavčania mali viac sledovať?

Nerád by som sa vyjadroval v takto mladom veku k talentom – menám, aj keď pri niektorých chlapcoch vidieť výrazný progres. Máme pár jedincov s dobrými parametrami pre basketbal ale aj v minulosti sme mali pár chlapcov s výrazným talentom, ale bohužiaľ nevyužili ho na 100 % a v 18tich rokoch bolo po talente. Máme skúsenosti, že aj chlapec bez výraznejšieho talentu sa dokáže presadiť až do mužského tímu, pretože chce viac ako ten s talentom.

Majú Vaši zverenci za sebou výrazné úspechy?

V Trnave nebol v minulosti chlapčenský basketbal, preto aj súčasní trnavskí odchovanci sú z generácie z pred 20 rokov. Tradičné bašty basketbalu ako Inter, Prievidza, Handlová a pod. sú zapísané na basketbalovej mape Slovenska (Československa) 60 a viac rokov, takže aj my si na naše úspechy chvíľu musíme počkať. Týka sa to klubového úspechu ale aj individuálneho. Učme sa od ostatných tímov ako pracovať s mládežou a iba tvrdou a systematickou prácou sa môžeme postupne posúvať.

Zodpovedá podpora podľa Vášho názoru aktuálnemu stavu potrieb, ak chceme podchytiť záujem detí o basketbal a vychovať napríklad ďalších Rančíkov, či Gavelov?

Veľa sa hovorí o peniazoch a nebudem prvý ani posledný, ktorý bude kritizovať záujem štátu o šport ako taký. Žijeme z členského od rodičov, sponzorov a mesta Trnava.

A úplne by postačovalo, ak by štát uhradil mzdu aspoň jednému profi trénerovi v každom klube (tak ako uhrádza napr. česká basketbalová asociácia mzdu basketbalovým trénerom, to radšej nehovorím o Maďarsku, Poľsku, kde je podpora niekde inde). Viete, nedá sa trénovať na 100 %, keď prídete z civilného zamestnania a máte odtrénovať 1-2 tréningy. Sponzori tiež nemajú žiadne úľavy od štátu, ako pomôcť pri sponzorstve v športových kluboch.

Zastavím sa aj pri halách, telocvičniach, ktoré sú v niektorých prípadoch v nevyhovujúcom stave, nehodné roku 2023. Verím tomu, že mesto Trnava dotiahne svoj zámer postaviť dve väčšie haly pre loptové športy a jednu multifunkčnú halu. Rovnako tak by sa mohli kompetentní v meste a na VÚC zamyslieť nad podporou športovania v jednotlivých telocvičniach, kedy napr. náš klub platí prenájom od 15 € do 35 € za hodinu…sú to veľmi vysoké sumy pre OZ, nie sme zárobková organizácia. Položte si ruku na srdce páni v meste a VÚC, nie ste radi, že deti sú v telocvičniach a netúlajú sa vonku?

Ako sa mládeži venujete okrem basketbalu?

Okrem klasického tréningového a zápasového procesu počas súťažného ročníka, sa zúčastňujeme každoročne medzinárodného turnaja CEYBL, kde si chlapci môžu vyskúšať konfrontáciu aj s inými tímami (ČR, Poľsko, Nemecko, Rakúsko). Letné sústredenie už pár rokov absolvujeme na Starej Turej, kde sme našli dobré zázemie. Počas leta tréneri absolvujú aj letné túry do Malých Karpát, kde si jednotlivé tímy budujú medzi sebou „chémiu“.

Je v Trnave dostatočný záujem o basketbal? Bádate zvyšujúci sa záujem?

V súčasnosti máme 85 registrovaných mladých hráčov, ktorí sú začlenení do mládežníckych kategórií. 30 detí sa pravidelne zúčastňuje v prípravkách na základných školách. Aj tu je bádať, že záujem o basketbal je čoraz väčší. A netreba sa veľmi čudovať, po futbale je to druhý najrozšírenejší šport na svete, tak prečo nie aj v Trnave?

Čo by ste chceli odkázať fanúšikom trnavského basketbalu?

Skôr je to odkaz rodičom, ak budú čítať tento rozhovor a ešte nie sú rozhodnutí, aký šport odporučia svojim synom…stále váhate?