tréner Šušanský:

V novom ročníku hracieho obdobia 2023/2024 sa naše družstvo kadetov-U17 pokúšalo prebojovať do elitnej skupiny „Gold“ kadetskej slovenskej basketbalovej súťaže. Absolvovali sme teda dva kvalifikačné turnaje, kde sme si sily zmerali v siedmich kvalitných zápasoch s ďalšími družstvami uchádzajúcich sa taktiež o účasť už v spomínanej skupine „Gold-Kadetov“. Zo siedmich stretnutí sme dokázali byť dvakrát úspešní a ustrážiť si víťazstvo, no v piatich zápasoch sme na súperov nestačili a teda naša bilancia nebola postačujúca na zaradenie sa do vyššej skupiny družstiev súťaže.

Samozrejme sa vyjadrím k celej kvalifikačnej časti, no nechcem svoje vyjadrenie podávať skrz čísla či nejaký basketbalový terminologický slovník. Skôr považujem svoje vyjadrenie podať nasledovne:

Viackrát bolo avizované, či už medzi chlapcami alebo rodičmi, že kadetská liga bude nesmierne náročná z viacerých stránok a tak sa aj potvrdilo. Už od úvodných príprav počnúc letnou prípravou skrz sústredenie a mnoho prípravných zápasov bolo naše smerovanie a nastavenie pripraviť sa na kadetskú ligu a s ňou spojené „výzvy“.

Prvou takou výzvou bolo „ustáť“ letnú prípravu. Ako už chlapci isto pochopili, čím pôjdu v basketbale vyššie o to bude všetko fyzickejšie a nejde sa nejak inak na to pripraviť ako náročnými tréningami – kopec driny a odriekania s obrovskou dávkou sebazaprenia, čo je najväčším formovateľom ľudskej osobnosti. V tejto časti chcem pochváliť každého jedného chlapca za ich prístup k tréningom, bolo vidieť, že sa chceli zlepšovať. Či už však tomu dali všetko, alebo sa dalo dať aj viac, musia posúdiť už oni samotní.

Druhou výzvou v našej ceste za kadetskou elitou boli prípravné stretnutia. Poviem to jednoducho, ako som to vravel aj chlapcom – chcete hrať s najlepšími, tak s nimi hrajte. Som veľmi rád, že pozvanie na spoločné priateľské predsezónne stretnutia prijali družstvá AKAPO Lučenec, či zo susednej Českej republiky ŠBK Zlín a Olomouc. Šperkom prípravných stretnutí bolo vycestovanie do Slovinskej Ljublany, kde sme mali možnosť porovnať sa s európskymi družstvami a na vlastnej koži pocítiť veľkosť basketbalu už v tak mladom mládežníckom veku.

Výzvou teda bolo ustáť úroveň basketbalu. Či už po technicko-taktickej stránke, fyzickej stránke či samotné tempo hry bez poľavenia v akejkoľvek fáze zápasu.

Do tretice, samotné kvalifikačné stretnutia a ich bremeno. Úprimne si myslím, že chlapci mali a majú na viac, ako ukázali v zápasoch. Je však škoda plakať už nad rozliatym mliekom a musíme ísť ďalej. Možno polemizovať a diskutovať nad rôznymi faktormi a príčinami prehier v zápasoch, no skutočnosťou ostáva a treba vedieť športovo priznať, že družstvá, s ktorými sme hrali, boli proste lepšie a na vyšší kadetský level sme ešte zatiaľ nedozreli.

Ak by som to všetko mal zhrnúť, prešli sme si všetci ťažkým dvojmesačným obdobím a záverom nám ostáva to najdôležitejšie – ako čo najlepšie s týmto všetkým naložiť? Chlapci pocítili obrovské spektrum emócií skrz tréningy a zápasy, a pokiaľ sa to spojí ešte aj s pubertou v ktorej sa nachádzajú, je čo riešiť. O to horšie ešte je, že chlapci veľmi chceli, no neuspeli, a začali byť sklamaní. Asi neexistuje pre mladého človeka horšia emócia ako sklamanie. Sklamanie bolo sprevádzané frustráciou a frustrácia miestami prerastala až do nekolektívnej vraživosti. Šport je nádherný, keď sa vyhráva, no umením ostáva prehru prijať a poučiť sa z nej. A či je to už „len“ v športe, alebo živote samotnom. Som toho názoru, že pokiaľ sa toto chlapci naučili, alebo ešte len spracujú a naučia, dosiahnu viac ako „len“ spomínaný športový úspech.

Pokračovanie tréningového procesu preto bude teraz jasné. Vyhodnotiť vyššie popísané výzvy, spoločne prekonať sklamanie, frustráciu a upratať si individuálne každý hlavu. Jednoducho sa opäť začať radovať z hry. Následne keď toto zvládneme, môžeme sa opäť naladiť na vlnu basketbalu. Natiahneme za všetkým hrubú železnú oponu a opäť pôjdeme vpred už poučení a pripravení prijať nové výzvy.