Nečakal som žiaden ľahký zápas, no spoliehal som sa na svojich zverencov, že majú odohratých po dvoch sezónach turnajov CEYBL veľa ťažkých zápasov a len tak ich niečo neprekvapí. Všetci sa učíme. Po fyzicky náročnej príprave (aspoň som si to myslel), nás prvá konfrontácia s tým najlepším, čo na Slovensku v kategórii U15 máme, zaskočila.

Prvým našim súperom bolo družstvo z Topoľčian, proti ktorému sme nastúpili v piatok 20. 9. 2024. Topoľčanci na posledných Majstrovstvách SR v U14 obsadili štvrtú priečku. Tak som nebol prekvapený, keď na nás vybehli ako veľká voda. Chlapcov to však zaskočilo, ostali zmeravení a strnutí, neboli sme schopní si prihrať a súperovi sme prihrávali do rýchlych protiútokov, čím sa rýchlo dostali do jednoduchého vedenia. Po šestnástich stratách v prvej štvrtine nás ešte môže tešiť, že skončila 15:36 v prospech žochárov. Keď by som mal niečo vyzdvihnúť, bola to naša agresivita smerom do koša, vďaka ktorej súper nazbieral v prvej štvrtine relatívne dosť faulov a my sme mali možnosť skórovať aspoň z trestných hodov. Po rozhodnutej prvej štvrtine sa družstvo trošku zmobilizovalo, začali sme brániť, znepríjemňovali sme súperovi prechod na útočnú polovičku a miestami chalani vyzerali, že sa chcú o výsledok ešte pobiť. No začiatok druhého polčasu bol opäť v znamení dominantného výkonu družstva z Topoľčian. Tento krát nás však nezrádzali straty (aj keď sedem v štvrtine je tiež veľké číslo), ale nulové odstavenie a následný obranný doskok. Súper dostal toľko šancí, koľko potreboval. Za celú tretiu štvrtinu sme mali úbohé štyri obranné doskoky. V poslednej štvrtine nastalo zase zlepšenie, dokonca sme túto časť vyhrali o tri body. Začínam mať dojem, že chlapcom sa hrá lepšie, keď už o nič nejde.

V nedeľu 22. 9. 2024 sme doma hostili druhého súpera – družstvo MBK Karlovka Bratislava. S týmto súperom sa dobre poznáme, v poslednej sezóne sme ich stretli 3 krát, jedenkrát v lige a dvakrát na turnajoch CEYBL. Dvakrát nás súper porazil a jedenkrát sme odchádzali ako víťazi. Z môjho uhla pohľadu je to vyrovnaný súper, ktorý však má naozaj vyrovnanú lavičku. Po úvodnom rozskoku sme sa rýchlo ujali vedenia 4:0, kedy sme po zisku a obrannom doskoku preniesli loptu na útočnú polovičku prihrávkou a vyhrali súboj 1na1. Od tej doby však ostali moji zverenci akýsi zamrznutí. Spomalili sme, nie len v útoku, ale aj v obrane. V útoku sme úplne opustili akúkoľvek snahu o rýchly protiútok a do obrany sme sa začali vracať cca dve-tri sekundy po zmene držania lopty. Čo sa odzrkadlilo na výsledku prvej štvrtiny 12:30 v prospech súpera a dá sa povedať, rozhodnuté po prvej štvrtine. Rovnako však ako v prvom zápase, keď sme pritlačili v obrane a zrýchlili našu hru dopredu, začali sme súpera hrýzť a fungovalo nám to. Nanešťastie sa jednalo iba o svetlé chvíľky. Súper na rozdiel od nás dokázal udržať tempo a myšlienku celý zápas, nedali nám šancu sa priblížiť. Vraciam sa k slovám z 14. 1. 2023, kedy som po prehratom zápase napísal „Rozhodne máme na to, aby sme družstvo z Karlovky porazili“. Aj keď už sa nejedná o kategóriu, kde majú hrať všetci bez rozdielu výkonnosti a skóre na tabuli, nastúpil každý zo súpisky.

Obe prehry idú na moje triko, ako tréner som nedokázal správne načasovať formu, pričom som presvedčený, že ku koncu poslednej sezóny bol náš herný prejav lepší. Musíme si olízať rany, dobre sa vyspať a začať makať, aby sme už v súbojoch o GOLD nedali svoju kožu takto lacno.

Slávia DO TEHO!!!!

tréner Herega