Ako si sa dostal k basketbalu?
Môj prvý kontakt s týmto krásnym športom prišiel na hodine telesnej výchovy na základnej škole. Môžem teda povedať, že ku basketbalu ma priviedol môj učiteľ telesnej výchovy. Málokto však o mne vie, že som najskôr začínal s futbalom a pripravoval sa na pozíciu brankára. Až neskôr som „premostil“ k basketbalu.
Čo ťa motivovalo k basketbalu a trénovaniu?
Jednoznačne vášeň pre úspech a láska k športu.
Ako hráč som vždy sníval o tom, že sa športom budem živiť, a tomu som prispôsobil svoju cestu. Odporúčam to každému hráčovi, ktorý chce v športe dosiahnuť viac než len voľnočasovú aktivitu. Motivácia musí v prvom rade vychádzať z človeka samotného a z jeho sna. Až potom sa môže oprieť o nás trénerov, ktorí mu radi ukážeme cestu k jeho cieľom.
Ako dlho trénuješ a hráš?
Do role trénera som sa prvýkrát dostal vo svojich sedemnástich rokoch, keď som pomáhal svojmu trénerovi pri prípravkách. Po ukončení gymnázia som nastúpil na Fakultu telesnej výchovy, športu a zdravia v Banskej Bystrici. Popri štúdiu som zbieral skúsenosti v rôznych kluboch a spolupracoval s viacerými profesionálnymi trénermi.
Po úspešnom absolvovaní vysokoškolského štúdia sa dnes snažím posúvať a vychovávať mladých hráčov v trnavskom basketbalovom klube.
Ako dlho si v klube?
Môj prvý kontakt s basketbalovým klubom v Trnave prišiel počas štúdia na športovom gymnáziu. Reprezentoval som farby klubu v kategórii kadetov. Hoci som neskôr absolvoval hráčske prestupy a mal som aj kratšiu „odmlku“ od trnavského basketbalu, vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch som sa do klubu vrátil. Dá sa teda povedať, že od tohto momentu v klube aktívne pôsobím.
Pár viet na záver
Výkonnostný šport je krásny, no zároveň veľmi náročný. Práve v rôznych situáciách, ktoré šport prináša, človek spoznáva samého seba a buduje svoju osobnosť. Zvládanie emócií, tlaku, striedanie úspechov s neúspechmi, frustrácie s radosťou a vášňou – to všetko tvorí náročný, ale dôležitý formovací proces, pri ktorom je potrebná trpezlivosť.
Úlohu trénera vnímam ako úlohu sprievodcu a mentora, ktorý hráčom ukáže cestu, no kráčať po nej musia oni sami. Samozrejme, s našou podporou a vedením. Práve to ma na práci s mladými ľuďmi napĺňa najviac – byť súčasťou procesu, počas ktorého z mladého človeka vyrastá tá najlepšia verzia seba samého.